Názov vzdelávacieho programu

 Inovovaný školský vzdelávací program pre 1. stupeň ZŠ

Stupeň vzdelania    I.stupeň

Dĺžka štúdia             4  roky

Vyučovací jazyk:     slovenský 

Študijná forma :      denná

Druh školy :             štátna 

 

Prekladateľ programu

 

Názov školy:     Základná škola s materskou školou

Adresa školy:   Na Výhone 188, 922 21 Moravany nad Váhom                      

                           IČO :   37836781

 Riaditeľ školy: PaedDr. Ing. František Glos, PhD.

Kontakt:

telefón: 033/7719187

e-mail:  zsmoravany@zsmoravany.edu.sk

web:     zsmoravany.edupage.sk

 

Zriaďovateľ školy:

Obec Moravany nad Váhom

Kostolecká  175/4

922 21 Moravany nad Váhom

Kontakty:

telefón:  033/7725654

 

Dokument platný: od 1.9.2021                                                        

                                                                                                               

I. Všeobecná charakteristika školy

1. Veľkosť školy

      Základná škola s materskou školou je dedinská škola ani malá ani veľká. K zlúčeniu základnej školy s materskou školou došlo 1.7.2004, zriaďovateľom sa stala Obec Moravany nad Váhom. Škola je situovaná v bezprostrednej blízkosti zachovalej dominanty obce renesančného kaštieľa z konca 16.storočia. Areál školy tvorí veľký školský dvor s asfaltovými a trávnatými plochami s okrasnými kríkmi, stromami a veľkým multifunkčným ihriskom s umelým povrchom, bežeckou dráhou a doskočiskom na skok do diaľky. Areál je miestom relaxácie žiakov v čase prestávok či realizácie niektorých vyučovacích hodín. Multifunkčné ihrisko s umelým trávnikom tvorí bezpečný priestor pre športovanie v rámci povinného vyučovania telesnej výchovy, ale aj v rámci mimoškolských aktivít. Škola zabezpečuje dôkladnú predškolskú prípravu detí a poskytuje základné vzdelávanie školopovinným deťom. Základná škola bola odovzdaná do užívania v r. 1959, je plne organizovaná so všetkými ročníkmi.

Počet tried : 1. ročník  -    2

                     2. ročník –    2

                     3. ročník –    1

                     4. ročník –    2

2. Charakteristika žiakov

     Prevažná väčšina žiakov sú deti z Moravian nad Váhom a spádových obcí Ducové a Hubina, niekoľko žiakov dochádza z Piešťan, Lúky a Modrovej. Školu si vyberajú na základe výchovno-vzdelávacích výsledkov, kvalitu poskytovaných služieb  pre deti v mimoškolskej činnosti a ostatnej starostlivosti. Naši žiaci dosahujú dobré študijné výsledky, porovnateľné s výsledkami iných škôl. Učitelia vedú nadaných žiakov k rozvíjaniu ich schopností. Práca s nadanými deťmi sa zúročuje v úspešnej reprezentácii školy na olympiádach a súťažiach žiakov. Pracujeme aj so žiakmi zo sociálne znevýhodneného prostredia, žiakmi so ŠVVP, ktorí potrebujú individuálny prístup zo strany pedagógov rešpektujúc ich špecifické potreby. Žiaci so závažnejšími problémami môžu byť integrovaní do bežných tried, pričom majú vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program.

3. Charakteristika pedagogického zboru

    Pedagogický zbor je stabilný. Z 20 pedagogických zamestnancov je 17 žien a 3 muži. Všetci pedagogickí zamestnanci sú kvalifikovaní zapájajú sa do procesu ďalšieho vzdelávania, zúčastňujú sa rôznych kurzov, školení, metodických zasadnutí a podobne. V škole pracuje výchovný poradca, koordinátor protidrogovej prevencie, koordinátor výchovy k manželstvu a rodičovstvu, koordinátor environmentálnej výchovy.

4. Dlhodobé projekty školy

      Projekty školy zvyšujú efektivitu vyučovacieho procesu, motivujú žiakov a podporujú spoluprácu všetkých pedagógov a žiakov. Dotvárajú obsah vzdelávacieho procesu celej školy. Škola sa zapája do rôznych dlhodobých ekologických projektov RECYKLOHRY, projektu Škola podporujúca zdravie, aktivity a programy, zamerané na:

·         výchovu ku zdraviu, 

·         zdravý životný štýl,

·         prevenciu civilizačných ochorení,

·         ochranu a podporu fyzického aj duševného zdravia,

·         zlepšenie zdravia detí a mládeže,

·         prevenciu užívania návykových látok,

·         športových súťaží organizovaných CVČ

·         vedomostných súťaží

·         rôzne krátkodobé projekty.

 

5. Spolupráca s rodičmi a inými subjektmi  

      Dobrá spolupráca s rodičmi je jedným z hlavných cieľov školy. Je podmienkou úspešnej realizácie školského vzdelávacieho programu. Rodičia sa o priebehu vzdelávania žiakov priebežne informujú na triednych schôdzkach a konzultačných dňoch jednotlivých vyučujúcich. Rodičia môžu školu navštíviť kedykoľvek po vzájomnej dohody s vyučujúcim Spolupráca s rodičmi je realizovaná aj prostredníctvom Rady školy pri našej ZŠ.

     Úzko spolupracujeme s jednotlivými organizáciami, ktoré majú sídlo v Moravanoch nad Váhom i v Piešťanoch  – centrom pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie, centrom voľného času Domom umenia, ĽŠU, Cirkevnou základnou umeleckou školou sv Gorazda vo Vrbovom športovými klubmi, Ligou proti rakovine, materskými školami v Hubine a v Ducovom, telovýchovnými  organizáciami.

6. Priestorové a materiálno technické podmienky školy

    V budove školy je celkom 13 učební a 2  odborné učebne – jazykové laboratórium a počítačová učebňa, telocvičňa a posilňovňa. Všetky učebne sú vybavené interaktívnymi tabuľami, notebookmi a pripojením na internet. V zborovni je 1 počítač s pripojením na internet a 2 tlačiarne. V budove školy je výdajňa stravy a jedáleň. Škola má kvalitné hygienické zázemie –  WC, šatne so sprchami v telovýchovnom objekte. Všetci pedagogickí zamestnanci majú k dispozícii notebooky. Tieto odborné učebne umožňujú plne realizovať učebné osnovy a zvolené učebné varianty. Vybavenie kabinetu telesnej výchovy je postačujúce a pomôcky pre ostatné predmety sú umiestnené v pivničných priestoroch. Naša škola platí každoročne prístup na vzdelávacie portály www.datakabinet.sk, www.zborovna.sk a www.skolahrou.sk, z ktorých môžu naši učitelia získavať výučbové materiály čo umožňuje tvorivejšie a efektívnejšie vyučovanie. Škola má tiež k dispozícii na zapožičanie pre žiakov na lyžiarsky výcvik  lyžiarsky výstroj a výzbroj – lyže, lyžiarske palice, lyžiarky a prilby. Počas školského roku neustále doplňujeme veľké množstvo moderných učebných pomôcok pre všetky vyučovacie predmety.

7. Škola ako životný priestor

   

    Aby sa žiaci i pedagógovia cítili v škole čo najpríjemnejšie, treba klásť dôraz na: upravené a estetické

prostredie tried, školského dvora, chodieb, aktuálne informácie o aktivitách školy na informačných

tabuliach a nástenkách, budovanie priateľskej atmosféry medzi žiakmi navzájom a medzi žiakmi

a pedagógmi.

 

8. Podmienky na zaistenie bezpečnosti a ochrany zdravia pri výchove a vzdelávaní

 

Bezpečné a zdraviu vyhovujúce podmienky v priestoroch na vyučovanie, poučenie žiakov o bezpečnostia ochrane zdravia pri práci, pravidelné školenia zamestnancov školy o bezpečnosti a ochrane zdravia pri práci a proti požiaru, pravidelné kontroly bezpečnosti a ochrany zdravia a odstraňovanie nedostatkov podľa výsledkov revízií. Triedni učitelia, vyučujúci fyziky, chémie, telesnej výchovy, výtvarnej výchovy, technickej výchovy a vychovávateľky ŠKD na prvých hodinách a priebežne oboznamujú žiakov s pravidlami bezpečnosti a vnútorným poriadkom školy. Dvakrát do roka uskutočňujeme cvičné poplachy BOZP a OPP.

 

 II. Charakteristika školského vzdelávacieho programu

 

1. Pedagogický princíp školy      

 

      Cieľom súčasnej školy už nie je odovzdať žiakom široké množstvo encyklopedických vedomostí, ale naučiť ich tieto vedomosti v reálnom živote využívať a rozvíjať. Toto funkčné využitie predpokladá predovšetkým vysoko rozvinuté zručnosti čitateľskej gramotnosti, ale tiež zručnosti informácie kriticky vyhodnocovať, triediť a využívať ich vzhľadom k  momentálnej reálnej situácii. Výchovno-vzdelávacia činnosť bude smerovať k príprave žiakov na život, budeme žiakov viesť k zodpovednosti za svoje vzdelávanie, umožníme im osvojiť stratégiu učenia a budeme ich motivovať pre celoživotné vzdelávanie, dôraz budeme klásť na rozvíjanie sebapoznania a sebahodnotenia žiakov, naučíme ich tímovo pracovať, komunikovať medzi sebou a vzájomne sa rešpektovať, umožníme im rozvoj kľúčových kompetencií.

Neoddeliteľnou súčasťou vzdelávacieho programu školy aj rozvoj osobnosti žiaka, jeho individuálnych schopností a záujmov. S osobnostným rozvojom súvisí i rozvoj demokratického myslenia, osobná zodpovednosť, tolerancia a rasová znášanlivosť.  

Vzdelávanie žiakov v základnej škole by teda malo byť užitočné pre žiakov, pripravovať ich predovšetkým na praktické plnenie požiadaviek, ktoré na nich v budúcnosti bude klásť spoločnosť. Zároveň by mala škola rešpektovať individuálne potreby žiakov.

    Škola by mala byť miestom, ktoré žiakov motivuje k aktívnemu učeniu. A to nie učeniu sa  encyklopedickým vedomostiam, ale pre život dôležitým sociálnym zručnostiam a kompetenciám učiť sa, riešiť problémy. Musí sa so žiakmi  pracovať takými metódami, ktoré v nich vzbudia pocit bezpečia, podporí ich zdravé sebavedomie, rozvinie ich schopnosť kriticky zhodnotiť predkladané fakty, privedú ich k schopnosti  sebahodnotenia, dajú im možnosť pozitívnych  zážitkov.

    Takto formulovaný obecný koncepčný zámer školského vzdelávacieho programu vychádza z presvedčenia, že kvalita vzdelávacej služby školy nemá byť primárne posudzovaná podľa tradične chápaných tzv. vzdelávacích výsledkov. Za tieto výsledky bývajú často považované iba faktografické vedomosti žiakov zisťované testovaním.

    Naším prvoradým cieľom je premeniť školu v prostredí, kde sa deťom s  rôznymi vzdelávacími potrebami dostáva kvalitná a kvalifikovaná vzdelávacia starostlivosť a kde sa tiež cítia bezpečne a spokojne.

 

Stupeň vzdelania ISCED 1

2. Hlavné a čiastkové ciele vzdelávacieho programu, profil absolventa

     Primárne vzdelávanie poskytuje východiskovú bázu pre postupné rozvíjanie kľúčových spôsobilostí žiakov ako základu všeobecného vzdelania prostredníctvom nasledujúcich cieľov školy:

- poskytnúť žiakom bohaté možnosti vedeného skúmania ich najbližšieho kultúrneho a prírodného prostredia tak, aby sa rozvíjala ich predstavivosť, tvorivosť a záujem skúmať svoje okolie,

- umožniť žiakom spoznávať svoje vlastné schopnosti a rozvojové možnosti a osvojiť si základy spôsobilosti učiť sa učiť sa a poznávať seba samého,

- podporovať kognitívne procesy a spôsobilosti žiakov kriticky a tvorivo myslieť prostredníctvom získavania vlastnej poznávacej skúsenosti a aktívnym riešením problémov,  vyvážene rozvíjať u žiakov spôsobilosti dorozumievať sa a porozumieť si, hodnotiť (vyberať a rozhodovať) a iniciatívne konať aj na základe sebareflexie,

- podporovať rozvoj interpersonálnych spôsobilostí, najmä otvorene vstupovať do sociálnych vzťahov, účinne spolupracovať, rozvíjať si sociálnu vnímavosť a citlivosť k spolužiakom, učiteľom, rodičom, ďalším ľuďom obce a k svojmu širšiemu kultúrnemu a prírodnému okoliu,

- viesť žiakov k tolerancii a k akceptovaniu iných ľudí, ich duchovno-kultúrnych hodnôt,

- naučiť žiakov uplatňovať svoje práva a súčasne plniť svoje povinnosti, niesť zodpovednosť za svoje zdravie a aktívne ho chrániť a upevňovať.

Hlavnými programovými cieľmi primárneho vzdelávania sú rozvité kľúčové spôsobilosti (ako kombinácie vedomostí, spôsobilostí, skúseností a postojov) žiakov na úrovni, ktorá je pre nich osobne dosiahnuteľná.

      V etape primárneho vzdelávania sú za kľúčové považované: komunikačné spôsobilosti, matematická gramotnosť a gramotnosť v oblasti prírodných vied a technológií, spôsobilosti v oblasti digitálnej gramotnosti (informačno-komunikačné technológie), spôsobilosti učiť sa učiť sa, riešiť problémy, ďalej sú to osobné, sociálne a občianske spôsobilosti, spôsobilosť chápať kultúru v kontexte a vyjadrovať sa prostriedkami danej kultúry.

         Absolvent programu primárneho vzdelania má osvojené (aj vlastným podielom) základy čitateľskej, pisateľskej, matematickej, prírodovedeckej a kultúrnej gramotnosti. Nadobudol základy pre osvojenie účinných techník (celoživotného) učenia sa a pre rozvíjanie spôsobilostí. Získal predpoklady na to, aby si vážil sám seba i druhých ľudí, aby dokázal ústretovo komunikovať a spolupracovať.

Primárne vzdelanie získa žiak úspešným absolvovaním všeobecnovzdelávacieho programu ostatného ročníka primárneho stupňa základnej školy. Dokladom o získanom vzdelaní je vysvedčenie. Absolvent programu primárneho vzdelávania plynule pokračuje na nadväzujúcom stupni nižšieho sekundárneho vzdelávania alebo adekvátnom stupni viacročného gymnázia.

 

   Úspešným absolvovaním posledného ročníka vzdelávacieho programu ISCED 1 pre prvý stupeň základnej školy získa žiak primárne vzdelanie. na vysvedčení v štvrtom ročníku sa do doložky uvedie  Žiak získal primárne vzdelanie.

 3. Pedagogické stratégie

      Vo vyučovacom procese  budeme využívať IKT (interaktívna tabuľa, dataprojektor, vizualizér, notebooky a i.), tvorbu samostatných a tímových projektov, prezentácií a obhajobu výstupov, praktickú výučbu. Budeme sa snažiť dôsledne vychádzať z potrieb žiakov a motivovať ich do učenia rozmanitými formami výučby a úlohami z praktického života. Okrem tradičných foriem a metód vyučovania budeme podporovať kooperatívne učenie, samostatnú prácu, učenie vo dvojici, kolektívnu a skupinovú prácu, problémové vyučovanie, projektové vyučovanie, interaktívne zážitkové učenie, didaktické hry, diferencované vyučovanie. Talent žiakov v jednotlivých oblastiach chceme rozvíjať do maximálnej miery. U slaboprospievajúcich žiakov sa budeme orientovať na pozitívne hodnotenie pre zvýšenie ich vnútornej motivácie. V oblasti mravnej výchovy pestovať zmysel pre povinnosť a zodpovednosť, uvedomelú pracovnú a učebnú disciplínu. Organizovať výchovu k rodičovstvu a spolupracovať s odborníkmi pri organizovaní besied a iných akcií. V oblasti etickej výchovy, ktorá stimuluje a pozitívne ovplyvňuje morálny vývin žiakov, chceme pomáhať rozvíjať ich identitu, ich silné a slabé stránky. Aktivity v oblasti environmentálnej výchovy sú zapracované do všetkých predmetov, hlavne prírodovedných. Žiaci majú o túto oblasť záujem. Po celý rok prebieha zber papiera, triedenie odpadkov, realizujeme úlohy v rámci projektov.. Pri prevencii drogových závislostí sa chceme zamerať aj na iné aktivity ako besedy, tematické nástenky, individuálne poradenstvo. S tvrdými drogami sme sa nestretli, treba sústavne pôsobiť proti fajčeniu a alkoholickým nápojom.

       Výchovné a vzdelávacie stratégie predstavujú spoločné uplatňované postupy, metódy a formy práce, ktoré vedú k utváraniu a rozvíjaniu kľúčových kompetencií žiakov. V rámci vzdelávacieho procesu sú uplatňované všetkými pedagógmi.

K tomu, aby škola zaistila rozvoj kľúčových kompetencií, bude uplatňovať tieto výchovné a vzdelávacie stratégie:

-naučiť žiakov využívať všetky prístupné zdroje informácií, naučiť ich pracovať s rôznymi zdrojmi, a to ako v tlačovej, tak v elektronickej podobe (knihy, tlač, časopisy, internet)

-využívať nové vyučovacie metódy a organizačné formy práce (projekt, práca skupín, dialóg, problémové učenie ,projekt,  väzby medzi predmetmi , exkurzie, besedy, školy v prírode)

-spolupracovať s rodičmi a ďalšou dospelou verejnosťou, inštitúciami (zúčastňovať sa spoločenských, kultúrnych a športových akcií)

-prezentovať výsledky svojej práce na verejnosti

-budovať v škole kladne motivujúce, pokojné prostredie (boj proti šikanovaniu, tolerancia k odlišnostiam vo všetkých oblastiach), vytvárať partnerský vzťah medzi učiteľom a žiak

        4. Prevencia sociálno-patologických javov     

          Koordinátor prevencie vytvára v spolupráci s pedagogickým zborom pre daný školský rok. Koordinuje jeho realizáciu. Súčasťou prevencie sú metódy vyučovania - otvorený dialóg a ústretový vzťah učiteľa a žiaka, intenzívna komunikácia s rodičmi atď. Prevencia prebieha i v rámci vyučovania jednotlivých vzdelávacích oblastí i pri realizácii prierezových tém.

5. Starostlivosť o žiakov so špeciálnymi vzdelávacími potrebami

       Škola je otvorená žiakom so zdravotným postihnutím, zdravotným znevýhodnením, sociálnym znevýhodnením i žiakom talentovaným. Naša škola vychádza v ústrety aj rodičom, ktorí majú deti s ľahkou mentálnou retardáciou. Výchovný poradca v spolupráci s triednym učiteľom, prípadne zisťuje vzdelávacie potreby žiakov a v spolupráci s poradenským zariadením zabezpečuje odbornú diagnostiku. Na základe diagnostiky sú konzultované, plánované a využívané vhodné metódy a organizačné postupy vyučovania. Žiaci so zdravotným postihnutím, mentálnym postihnutím i žiaci mimoriadne nadaní sú integrovaní v rámci bežných tried.  Na základe odborného posudku poradenského pracoviska výchovný poradca, školský psychológ, triedny učiteľ a ďalší pedagogickí pracovníci v spolupráci so zákonnými zástupcami žiaka vytvárajú a realizujú individuálny vzdelávací plán (IVP). Štruktúra IVP vychádza z platnej právnej úpravy, je doplnená v prípade potreby dohodou o forme podielu žiaka a spolupráce so zákonnými zástupcami.

     Špeciálnu pedagogickú starostlivosť zaisťuje špeciálny pedagóg v OPPP a výchovný poradca školy v spolupráci s triednymi učiteľmi a ďalšími pedagogickými pracovníkmi. Koordinujú zostavenie individuálneho vzdelávacieho plánu v spolupráci s učiteľmi a rodičmi. Sprostredkovávajú ďalšiu odbornú starostlivosť a diagnostiku v spolupráci s poradenským pracoviskom.

 Zabezpečenie výučby pre žiakov so špeciálnymi potrebami

         Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je žiak, u ktorého je potrebné zabezpečiť ďalšie zdroje na podporu efektívneho vzdelávania. Použitie ďalších zdrojov umožní vytvoriť kvalitatívne nové prostredie, zodpovedajúce potrebám žiakov, ktorí si vyžadujú špeciálny prístup vo vzdelávaní. Špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby sú u žiaka diagnostikované školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Špeciálnou výchovno-vzdelávacou potrebou je požiadavka na úpravu podmienok (obsahu, foriem, metód, prostredia a prístupov) vo výchove a vzdelávaní pre žiaka. Špeciálne

výchovno-vzdelávacie potreby vyplývajú zo zdravotného znevýhodnenia alebo nadania alebo vývinu žiaka v sociálne znevýhodnenom prostredí, zohľadnenie ktorých mu zabezpečí rovnocenný prístup k vzdelávaniu, primeraný rozvoj schopností alebo osobnosti ako aj dosiahnutie primeraného stupňa vzdelania a primeraného začlenenia do spoločnosti.

Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami je spravidla:

1. žiak so zdravotným znevýhodnením, t. j.

- žiak so zdravotným postihnutím (s mentálnym postihnutím, so sluchovým postihnutím, so zrakovým postihnutím, s telesným postihnutím, s narušenou komunikačnou schopnosťou, s autizmom alebo inými pervazívnymi vývinovými poruchami, s viacnásobným postihnutím);

- žiak chorý alebo zdravotne oslabený, žiak s vývinovými poruchami (poruchouaktivity a pozornosti, s vývinovou poruchou učenia, s oneskoreným alebo nerovnomerným psychomotorickým vývinom), žiak s intelektovým výkonom v hraničnom pásme, žiak s poruchou správania

2. žiak zo sociálne znevýhodneného prostredia;

3. žiak s nadaním.

        Pri práci so žiakmi so špeciálnymi výchovno – vzdelávacími potrebami /ŠVVP/ vychádzame z platných dokumentov, najmä zo zákona č. 245/2008 Z. z. o výchove a vzdelávaní (školský zákon) a o zmene a doplnení niektorých zákonov a z vyhlášky č. 244/2011 o základnej škole, ako i z ďalších platných a záväzných dokumentov. V tejto oblasti našej práce je nutná zvýšená spolupráca školy, žiaka, jeho rodičov a školského poradenského zariadenia. V rámci školy ide najmä o spoluprácu triedneho učiteľa s ostatnými vyučujúcimi, výchovného poradcu a vedenia školy. Podmienkou zdokonaľovania práce so žiakmi so ŠVVP je neustále sa vzdelávanie pedagogických pracovníkov v tejto oblasti. Zásadnou podmienkou úspešnej práce s týmito žiakmi je neustála komunikácia s rodičmi žiaka.

Výchova a vzdelávanie žiakov so zdravotným znevýhodnením

      Cieľom výchovy a vzdelávania žiakov so zdravotným znevýhodnením je okrem všeobecných cieľov, vychovávať a vzdelávať týchto žiakov tak, aby čo najviac rozvinuli vlastné kompenzačné mechanizmy, aby plnohodnotne vnímali, prežívali vlastný život a aby sa stali tvorcami hodnôt, ktoré vytvoria cieľavedomou činnosťou. Ak je zdravotné znevýhodnenie žiaka takého charakteru, že je mu potrebné vytvoriť špeciálne podmienky na vzdelávanie, takýto žiak má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby a musí byť na škole evidovaný ako žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, za podmienky súhlasu jeho zákonného zástupcu. Potvrdenie o tom, že žiak má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby vydáva podľa kompetencií školské zariadenie výchovného poradenstva a prevencie a na základe odborného vyšetrenia. Žiak, ktorý má špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby, musí mať vypracovaný individuálny výchovno-vzdelávací program. Individuálny výchovno-vzdelávací program vypracováva škola spoločne so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie podľa kompetencií. Žiak môže mať špeciálne výchovno-vzdelávacie potreby počas celého vzdelávacieho cyklu alebo len počas limitovaného obdobia, čo sa posudzuje na základe výsledkov odborného vyšetrenia školského zariadenia výchovného poradenstva a prevencie. Žiak so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, ktorý sa vzdeláva v bežnej triede základnej školy, musí mať zabezpečené odborné personálne, materiálne, priestorové a organizačné podmienky v rozsahu a kvalite zodpovedajúcej jeho individuálnym potrebám.

Riaditeľ školy zabezpečuje pri výchove a vzdelávaní takéhoto žiaka systematickú spoluprácu školy so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie.

Individuálny výchovno-vzdelávací program je súčasťou povinnej dokumentácie žiaka so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami, individuálne integrovaného v bežnej triede základnej školy. Je to dokument, ktorého účelom je plánovanie vzdelávania žiaka podľa jeho špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb.

Individuálny výchovno-vzdelávací program obsahuje:

- základné informácie o žiakovi a vplyve jeho diagnózy na výchovno-vzdelávací proces;

- požiadavky na úpravu prostredia školy a triedy;

- modifikáciu učebného plánu a učebných osnov;

- aplikáciu špeciálnych vzdelávacích postupov;

- špecifické postupy hodnotenia učebných výsledkov žiaka;

- špecifiká organizácie a foriem vzdelávania;

- požiadavky na zabezpečenie kompenzačných pomôcok a špeciálnych učebných pomôcok.

 

      Individuálny výchovno-vzdelávací program vypracováva triedny učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom, prípadne ďalšími zainteresovanými odbornými pracovníkmi podľa potreby a so školským zariadením výchovného poradenstva a prevencie. Ak je žiakovi so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami potrebné prispôsobiť obsah a formy vzdelávania v jednom alebo viacerých vyučovacích predmetoch, vypracuje vyučujúci daného predmetu v spolupráci so špeciálnym pedagógom ako súčasť individuálneho vzdelávacieho programu Úpravu učebných osnov konkrétneho predmetu. Ide o úpravu obsahu vzdelávania žiaka, t. j. vychádza sa z učebných osnov predmetu. Vyučujúci učiteľ v spolupráci so špeciálnym pedagógom vypracuje postupnosť krokov pri preberaní učiva príslušného predmetu. Úprava  učebných osnov predmetu, ktorá je súčasťou individuálneho vzdelávacieho programu, sa vypracováva len pre tie vyučovacie predmety, v ktorých žiak nemôže postupovať podľa učebných osnov daného ročníka. Individuálny výchovno-vzdelávací program sa v priebehu školského roka môže upravovať a doplňovať podľa aktuálnych špeciálnych výchovno-vzdelávacích potrieb žiaka. Úpravy výchovno-vzdelávacieho programu sú výsledkom odborných konzultácií všetkých zainteresovaných odborníkov a oboznamuje sa s nimi aj zákonný zástupca žiaka. Individuálny výchovno-vzdelávací program podpisuje riaditeľ školy, triedny učiteľ, špeciálny pedagóg a zákonný zástupca žiaka.

 

Začlenenie prierezových tém

Osobnostný a sociálny rozvoj

Multikultúrna výchova

Environmentálna výchova

Mediálna výchova

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

Dopravná výchova

Ochrana života a zdravia

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

 

Osobnostný a sociálny rozvoj

       Prierezová téma Osobnostný a sociálny rozvoj v základnom vzdelávaní kladie dôraz na formatívne prvky, orientuje sa na subjekt i objekt, je praktická a má využitie v bežnom živote. Reflektuje osobnosť žiaka, jeho individuálne potreby a zvláštnosti. Jeho zmyslom je pomáhať každému žiakovi utvárať praktické životné spôsobilosti/zručnosti.

Špecifikom prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj je, že učivom sa stáva sám žiak, stáva sa ním konkrétna žiakova skupina a stávajú sa ním situácie bežného života. Jej zmyslom je pomáhať každému žiakovi hľadať vlastnú cestu k životnej spokojnosti založenej na dobrých vzťahoch k sebe samému i k ľuďom a k svetu.

Vzťah prierezovej témy k vzdelávacím oblastiam

 

 

Obsahový štandard

Osobnostný rozvoj:  Rozvoj poznávacích schopností

                                  Sebapoznanie a sebaprijatie

                    Sebaregulácia a sebaorganizácia

                    Psychohygiena

                    Kreativita

Sociálny rozvoj: Spoznávanie ľudí

              Medziľudské vzťahy

                           Komunikácia

              Kooperácia a kompetencia

Morálny rozvoj: Riešenie problémov a rozhodovanie

              Hodnoty, postoje, praktická etika

Výkonový štandard

V oblasti vedomostí, zručností a schopností žiak sa učí 

• porozumieť sebe samému a druhým
• zvládať vlastné správanie
• prispievať k utváraniu dobrých medziľudských vzťahov v triede aj mimo ňu
• rozvíjať základné schopnosti dobrej komunikácie a k tomu príslušné vedomosti
• utvárať a rozvíjať základné zručnosti pre spoluprácu
• získať základné sociálne zručnosti pri riešení zložitých situácií
• osvojovať si študijné zručnosti
• osvojovať si vedomosti týkajúce sa duševnej hygieny

V oblasti postojov a hodnôt žiak sa učí 

• utvárať si pozitívny /nezraňujúci/ postoj k sebe samému a k druhým
• uvedomovať si hodnotu spolupráce
• uvedomovať si hodnotu rôznosti ľudí, názorov, prístupov k riešeniu problémov
• uvedomovať si mravné rozmery rôznych spôsobov ľudského správania
• predchádzať sociálno-patologickým javom a škodlivým spôsobom správania

Tematické okruhy prierezovej témy Osobnostný a sociálny rozvoj sú členené do troch častí, ktoré sú zamerané na osobnostný, sociálny a mravný rozvoj. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

    Vzhľadom k tomu, že ide o živé stretnutia dotýkajúce sa osobnej existencie, je potrebné počítať s tým, že na rôzne veci budú mať žiaci rôzne názory, že sa môže objaviť odmietanie tém, techník, ostych, prípadne, že niektoré hry tzv. „nevyjdú“. Práve tieto okamihy však bývajú pri osobnostnom a sociálnom rozvoji užitočné, lebo ponúkajú príležitosť k premýšľaniu o tom, čo sa deje.

Ciele osobnostného rozvoja:

• rozvoj poznávacích schopností – cvičiť zmyslové vnímanie, pozornosť a sústredenie, cvičiť zručnosti zapamätania, riešenia problémov, zručnosti potrebné k učeniu a štúdiu
• sebapoznávanie a sebaprijatie – objavovať svoje „ja“ ako zdroj informácií o sebe, druhých vnímať ako zdroj informácií o sebe, vnímanie svojho tela, psychiky /objavovať temperament, postoje, hodnoty/, spoznávať, čo o sebe žiak vie a čo nie, ako sa premieta žiakovo „ja“ v jeho správaní, uvedomovať si svoj vzťah k sebe samému, k učeniu, analyzovať svoje vzťahy s inými ľuďmi, budovať zdravé a vyrovnané sebaprijatie
• sebaregulácia a sebaorganizácia  - cvičiť sa v sebakontrole, sebaovládaní – učiť sa regulovať vlastné správanie a prežívanie, vôľu, organizovať vlastný čas, plánovať učenie a štúdium, stanovovať si osobné ciele a kroky k ich dosiahnutiu
• psychohygiena – osvojovať si zručnosti pre pozitívne naladenie mysle a dobrý vzťah k sebe samému, osvojovať si zručnosti pre predchádzanie stresu v medziľudských vzťahoch, osvojiť  si dobrú organizáciu času, zručnosti k zvládaniu stresových situácií /učiť sa rozumovo spracovať problém, učiť sa relaxovať, efektívne komunikovať/, hľadať pomoc pri problémoch
• kreativita – cvičeniami rozvíjať základné rysy kreativity /pružnosť nápadov, originality, schopnosti vidieť veci inak, citlivosti, osvojovať si schopnosti k „doťahovaniu“ nápadov do reality/, osvojovať si tvorivosť v budovaní medziľudských vzťahov

Ciele sociálneho rozvoja:

• poznávanie ľudí – učiť sa vzájomne spoznávať v skupine/triede, rozvíjať pozornosť voči odlišnostiam a hľadať výhody v odlišnostiach, vnímať chyby pri poznávaní ľudí
• medziľudské vzťahy – učiť sa starostlivosti o dobré vzťahy, osvojiť si správanie podporujúce dobré vzťahy, učiť sa empatii a pohľadu na svet očami druhého, osvojovať si postoj rešpektovania, podpory, pomoci, akceptovania ľudských práv ako regúl vzťahov, vnímať vzťahy v skupine /vnímať triedu ako sociálnu skupinu/
• komunikácia – učiť sa vnímať reč tela, reč zvukov, reč predmetov a prostredia vytváraného človekom, reč ľudských skutkov, cvičiť sa v pozorovaní, cvičiť sa v empatickom a aktívnom načúvaní, osvojovať si zručnosti pre zdieľanie verbálne a neverbálne /vnímať techniku reči, výraz reči, neverbálne oznamovanie/, osvojovať si špecifické komunikačné zručnosti /monologické formy – vstup do témy – „rétorika“/, učiť sa viesť dialóg /osvojovať si vedenie dialógu, jeho pravidiel riadenia, typy dialógu/, zvládať komunikáciu v rôznych situáciách /informovanie, odmietanie, žiadosť, ospravedlnenie, pozdrav, prosba, presviedčanie, riešenie konfliktov, vyjednávanie, vysvetľovanie, žiadosť a pod./, osvojovanie si efektívnych stratégií, zručnosti komunikačnej obrany proti stresu a manipulácii, osvojovať si otvorenú a pozitívnu komunikáciu /dopad pravdy, klamstva, predstierania v komunikácii na vzťahy/
• kooperácia a kompetencia – rozvíjať individuálne zručnosti pre kooperáciu /sebareguláciu v situácii nesúhlasu, odporu a pod., schopnosť odstúpiť od vlastného nápadu, schopnosť nadväzovať na druhých a rozvíjať vlastnú líniu ich myšlienkami, pozitívne myslieť.../, rozvíjať sociálne zručnosti pre kooperáciu /učiť sa jasnej a rešpektujúcej komunikácii, riešeniu konfliktov, podriadeniu sa, vedeniu a organizovaniu skupiny/, rozvíjať individuálne a sociálne zručnosti pre etické zvládanie situácií súťaže, konkurencie
• Ciele morálneho rozvoja:

• riešenie problémov a rozhodovacie zručnosti – osvojovať si zručnosti pre riešenie problémov a rozhodovania z hľadiska rôznych typov problémov a sociálnych rolí, učiť sa riešiť problémy v medziľudských vzťahoch, zvládať učebné problémy, zvládať problémy v sebaregulácii
• hodnoty, postoje, praktická etika – analyzovať vlastné a cudzie postoje a hodnoty  a ich prejavy v správaní ľudí, vytvárať povedomie o kvalitách typu zodpovednosti/ spoľahlivosť, spravodlivosť, rešpektovanie, pomáhajúce a prosociálne správanie, zručnosti rozhodovania v eticky problematických situáciách všedného dňa./

 

Multikultúrna výchova

    Prierezová téma Multikultúrna výchova v základnom vzdelávaní umožňuje žiakom zoznamovať sa s rozmanitosťou rôznych kultúr, ich tradíciami a hodnotami. Na pozadí tejto rozmanitosti si potom žiaci môžu lepšie uvedomovať svoju vlastnú kultúrnu identitu, tradície a hodnoty.

 

 

 

       

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Multikultúrna výchova sprostredkúva poznávanie vlastného kultúrneho zakotvenia a porozumenia odlišným kultúram. Rozvíja zmysel pre spravodlivosť, solidaritu, toleranciu, vedie k chápaniu a rešpektovaniu neustále sa zvyšujúcich sociokultúrnych rozmanitostí. U menšieho etnika rozvíja jeho kultúrne špecifiká a súčasne poznávanie kultúry celej spoločnosti, majoritnú väčšinu zoznamuje so základnými špecifikami ostatných národností žijúcich v spoločnom štáte, u oboch skupín pomáha nachádzať styčné body pre vzájomné rešpektovanie, spoločné aktivity a spoluprácu.

      Multikultúrna prierezová téma sa hlboko dotýka i medziľudských vzťahov v škole, vzťahov medzi učiteľmi a žiakmi, medzi žiakmi navzájom, medzi školou a rodinou, medzi školou a miestnou komunitou. Škola ako prostredie, v ktorom sa stretávajú žiaci z najrôznejšieho sociálneho a kultúrneho zázemia, by mala zabezpečiť takú klímu, kde sa budú všetci cítiť rovnoprávne, kde budú v majoritnej kultúre úspešní i žiaci minorít a žiaci majority budú spoznávať kultúru svojich spolužiakov – príslušníkov minoritných skupín. Tým prispieva k vzájomnému spoznávaniu oboch skupín, ku vzájomnej tolerancii, k odstraňovaniu nepriateľstva a predsudkov voči „neznámemu, nepoznanému“.

Multikultúrna výchova sa prelína všetkými vzdelávacími oblasťami. Blízku náväznosť má zvlášť na vzdelávaciu oblasť Jazyk a jazyková komunikácia, Človek a spoločnosť, Matematika a práca s informáciami, Umenie a kultúra, Človek a zdravie, v oblasti Človek a príroda sa dotýka predovšetkým predmetu zemepis. Väzba na tieto predmety je daná predovšetkým témami, ktoré sa zaoberajú vzájomným vzťahom medzi príslušníkmi rôznych národov a etnických skupín. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

Vzťah prierezovej témy k vzdelávacím oblastiam

Obsahový štandard

• Kultúrna diferenciácia
• Ľudské vzťahy
• Etnický pôvod
• Multikulturalita
• Princíp sociálneho zmieru a solidarity

 

Prínos prierezovej oblasti k rozvoju osobnosti žiaka

 

Výkonový štandard

V oblasti vedomostí, zručností a schopností žiak sa učí

·         osvojiť si znalosti o rôznych etnických a kultúrnych skupinách žijúcich v slovenskej a európskej spoločnosti

• rozvíjať zručnosti orientovania sa v pluralitnej spoločnosti a využívať interkultúrne kontakty k vzájomnému obohateniu seba i druhých
• komunikovať a žiť v skupine s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín, uplatňovať svoje práva a rešpektovať práva druhých, chápať a tolerovať odlišné záujmy, názory i schopnosti druhých
• prijímať druhého ako jedinca s rovnakými právami, uvedomovať si, že všetky etnické skupiny a kultúry sú rovnocenné a žiadna nie je nadradená inej
• rozvíjať schopnosť spoznávať a tolerovať odlišnosti iných národnostných, etnických, náboženských, sociálnych skupín a spolupracovať s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín
• rozvíjať schopnosti rozpoznať prejavy rasovej neznášanlivosti a napomáhať prevencii vzniku xenofóbie
• uvedomovať si možné dopady svojich verbálnych i neverbálnych prejavov a pripravenosť niesť zodpovednosť za svoje správanie
• osvojovať si znalosť niektorých základných pojmov multikultúrnej terminológie: kultúra, etnikum, identita, diskriminácia, xenofóbia, rasizmus, národnosť, netolerancia...

 

V oblasti postojov a hodnôt žiak sa učí

·         prostredníctvom informácií vytvárať postoje a rešpekt k odlišným sociokultúrnym skupinám, reflektovať zázemie príslušníkov ostatných sociokultúrnych skupín a uznávať ich

·         uvedomovať si vlastnú identitu, byť sám sebou, reflektovať vlastné sociokultúrne zázemie

·         stimulovať, ovplyvňovať a korigovať svoje správanie a svoj hodnotový systém, učiť sa vnímať odlišnosti ako príležitosti k obohateniu, nie ako zdroj konfliktu

·         uvedomovať si nezlučiteľnosť rasovej /náboženskej alebo inej/ intolerancie s princípmi života v demokratickej spoločnosti

·         angažovať sa pri potieraní prejavov intolerancie, xenofóbie, diskriminácie, rasizmu

·         vnímať seba ako občana, ktorý sa aktívne spolupodieľa na utváraní vzťahu spoločnosti k minoritným skupinám

 

Tematické okruhy prierezovej témy.

            Tematické okruhy Multikultúrnej prierezovej témy vychádzajú z aktuálnej situácie v škole, reflektujú aktuálne dianie v mieste školy, súčasnú situáciu v spoločnosti. Výber a realizácia daného tematického okruhu, témy môže byť významne ovplyvnená vzájomnou dohodou pedagógov a žiakov, pedagógov a rodičov. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

 

Ciele tematických okruhov

• Kultúrna diferencia – vnímať jedinečnosť každého človeka a jeho individuálne zvláštnosti, vnímať človeka ako nedeliteľnú jednotu telesnej a duchovnej stránky

·         ako súčasť etnika, spoznávať vlastné kultúrne zakotvenie, rešpektovať zvláštnosti rôznych etník /zvlášť cudzincov alebo príslušníkov etník žijúcich v mieste školy/, rozpoznávať problémy sociokultúrnych rozdielov v Slovenskej republike a v Európe

• Ľudské vzťahy – uvedomovať si právo všetkých ľudí žiť spoločne a podieľať sa na spolupráci, udržiavať tolerantné vzťahy a rozvíjať spoluprácu s inými ľuďmi, bez ohľadu na ich kultúrnu, sociálnu, náboženskú, záujmovú alebo generačnú príslušnosť, vzťahy medzi kultúrami /objavovať vzájomné obohacovanie rôznych kultúr, ale i konfliktov vyplývajúcich z ich rozdielnosti/, konfrontovať predsudky a živé stereotypy majority /príčiny a dôsledky diskriminácie/, objavovať a osvojovať si dôležitosť integrácie jedinca v rodinných, vrstovníckych a profesijných vzťahoch, uplatňovať princípy slušného správania /základné morálne normy/, chápať význam kvality vzťahov na harmonický rozvoj osobnosti, prakticky si osvojovať toleranciu, empatiu, vedieť sa vžiť do role druhého človeka, prejavovať ľudskú solidaritu, osobne prispievať k zapojeniu spolužiakov z odlišného kultúrneho prostredia do kolektívu triedy
• Etnický pôvod – oceniť a akceptovať rovnocennosť všetkých etnických skupín a kultúr, odlišnosť ľudí a ich vzájomnú rovnosť, analyzovať postavenie národnostných menšín, osvojiť si základné informácie o rôznych etnických a kultúrnych skupinách žijúcich v slovenskej a európskej spoločnosti, spoznávať rôzne spôsoby života, odlišné myslenie a vnímanie sveta, rozpoznávať dôvody vzniku rasovej neznášanlivosti
• Multikulturalita – spoznávať multikulturalitu dnešného sveta a jej predpokladaný vývoj v budúcnosti, vnímať a ohodnotiť multikulturalitu ako prostriedok vzájomného obohacovania, spoznávať špecifické rysy jazykov a ich rovnocennosť, učiť sa načúvať druhým, komunikovať s príslušníkmi odlišných sociokultúrnych skupín, vytvárať si otvorený a ústretový postoj k odlišnostiam, chápať význam využívania cudzieho jazyka ako nástroja dorozumenia a celoživotného vzdelávania sa
• Princípy sociálneho zmieru a solidarity – osvojovať si postoj zodpovednosti a vnímať potrebu aktívneho prispievania jednotlivca k odstráneniu predsudkov voči etnickým skupinám, osvojiť si postoj nekonfliktnosti v multikultúrnej spoločnosti, osvojiť si zručnosti aktívneho podieľania sa /podľa svojich možností/ na pretváraní spoločnosti, zohľadňovať potreby minoritných skupín, konfrontovať otázku ľudských práv so základnými dokumentmi a s ich praktickým uplatňovaním v spoločnosti

 

Environmentálna výchova

 Charakteristika prierezovej témy

Prierezová téma Environmentálna výchova vedie jednotlivca k pochopeniu komplexnosti a zložitosti vzťahov človeka a životného prostredia, t. j. k pochopeniu nutnosti postupného prechodu k udržateľnému rozvoju spoločnosti a k poznaniu významu zodpovednosti za konanie spoločnosti a k poznávaniu významu zodpovednosti za konanie spoločnosti i každého jednotlivca. Umožňuje sledovať a uvedomovať si dynamicky sa vyvíjajúce vzťahy medzi človekom a prostredím pri príjemnom poznávaní aktuálnych hľadísk ekologických, ekonomických, vedecko-technických, politických, občianskych, časových hľadísk /vzťahov k budúcnosti/, priestorových /súvislosti medzi lokálnymi, regionálnymi a globálnymi problémami/ i možnosti rôznych variantov riešenia v záujme udržateľnosti rozvoja ľudskej civilizácie, životný štýl a hodnotovú orientáciu žiakov.

Vzťah prierezovej témy k vzdelávacím oblastiam

 

 

Obsahový štandard

• Ekosystémy
• Základné podmienky života
• Ľudské aktivity a problémy životného prostredia
• Vzťah človeka k prostrediu

Prínos prierezovej oblasti k rozvoju osobnosti žiaka

 

Výkonový štandard

V oblasti vedomostí, zručností a schopností:

žiak sa učí

• rozvíjať porozumenie súvislostiam v biosfére, vzťahom človeka a prostredia a dôsledkom ľudských činností na prostredie

 

uvedomiť si podmienky života a možnosti ich ohrozovania

• poznávať a chápať súvislosti medzi vývojom ľudskej populácie a vzťahmi k prostrediu v rôznych oblastiach sveta
• pochopiť súvislosti medzi lokálnymi a globálnymi problémami a vlastnú zodpovednosť vo vzťahoch k prostrediu
• osvojovať si znalosti, zručnosti a pestuje návyky potrebné pre každodenné žiadúce konanie občana voči prostrediu
• rozpoznávať na modelových príkladoch žiadúce i nežiadúce konanie z hľadiska životného prostredia a udržateľného rozvoja
• rozvíjať možnosti spolupráce v starostlivosť o životné prostredie na miestnej, regionálnej, európskej i medzinárodnej úrovni
• zoznamovať sa s princípmi udržateľnosti rozvoja spoločnosti
• hodnotiť objektívnosť a závažnosť informácií týkajúcich sa ekologických problémov
• komunikovať o problémoch životného prostredia, vyjadrovať, racionálne obhajovať a zdôvodňovať svoje názory a stanoviská

 

V oblasti postojov a hodnôt:

žiak sa učí

• prispievať k vnímaniu života ako najvyššej hodnoty
• viesť k zodpovednosti vo vzťahu k biosfére, k ochrane prírody a prírodných zdrojov
• pochopiť význam a nevyhnutnosť udržateľného rozvoja ako pozitívne perspektívy ďalšieho vývoja ľudskej spoločnosti
• podnecovať aktivitu, tvorivosť, toleranciu, ústretovosť a ohľaduplnosť vo vzťahu k prostrediu
• prispievať k utváraniu zdravého životného štýlu a k vnímaniu estetických hodnôt prostredia
• angažovať sa v riešení problémov spojených s ochranou životného prostredia
• vnímať a citlivo pristupovať k prírode a k prírodnému a kultúrnemu dedičstvu

 

Tematické okruhy prierezovej témy

            Environmentálna výchova je členená do tematických okruhov, ktoré umožňujú celistvé pochopenie problematiky vzťahov človeka k životnému prostrediu, k uvedomeniu si základných podmienok života a zodpovednosti súčasnej generácie za život v budúcnosti. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

Ciele tematických okruhov:

• Ekosystémy – spoznávať, analyzovať les /les v našom prostredí, produkčné a mimoprodukčné významy lesa/, analyzovať pole /význam, zmeny okolitej krajiny vplyvom človeka, spôsoby hospodárenia na nich, pole a ich okolie/, spoznávať vodné

 

• zdroje /ľudskú aktivitu spojenú s vodným hospodárstvom, jej dôležitosť pre krajinnú ekológiu/, vidieť more v svojej podstate /druhovú  odlišnosť, význam pre biosféru, morské riasy a kyslík, cyklus oxidu uhličitého/, spoznávať prales /porovnávanie, druhová rozmanitosť, ohrozenie, globálny význam a význam pre nás/, vnímať ľudské sídlo – mesto – dedinu  /umelý ekosystém, jeho funkcie a vzťahy k okoliu, aplikácie na miestne podmienky/, kultúrnu krajinu /pochopiť hlboké ovplyvňovanie prírody v priebehu vzniku civilizácie až po dnešok/

 

• Základné podmienky života – vnímať význam vody /spoznávať vzťahy vody a života/, objavovať, definovať význam vody pre ľudské aktivity, ochraňovať čistotu vody, analyzovať problém pitnej vody vo svete a u nás, nachádzať spôsoby riešenia/, analyzovať problém ovzdušia /definovať význam pre život na Zemi, zaoberať sa riešením otázky ohrozovania ovzdušia a klimatických zmien, prepojenosti sveta, čistoty ovzdušia u nás/, analyzovať otázku pôdy /spoznávať prepojenosť zložiek prostredia, zdrojov výživy, ohrozenia pôdy, rekultivácie a situácie v okolí, zmeny v potrebe poľnohospodárskej pôdy, nové funkcie poľnohospodárstva v krajine, ochranu biologických druhov, ekosystémy – biodiverzita /analyzovať funkcie ekosystémov, význam biodiverzity, jej úrovne, ohrozenie a ochrana vo svete a u nás/, vnímať význam energie /otázka vzťahu energie a života, vplyvu energetických zdrojov na spoločenský život, využívania energie, možností a spôsobov šetrenia, miestnych podmienok/, spoznávať prognózu prírodných zdrojov /osvojiť si základný náhľad na zdroje surovinové a energetické, ich vyčerpateľnosť, vplyv na prostredie, princípy hospodárenia s prírodnými zdrojmi, význam a spôsoby získavania a využívania prírodných zdrojov v okolí/
• Ľudské aktivity a problémy životného prostredia – osvojiť si základný náhľad na poľnohospodárstvo a životné prostredie, ekologické poľnohospodárstvo, dopravu a životné prostredie /analyzovať význam a vývoj, tvorivo riešiť energetické zdroje dopravy a jej vplyv na prostredie, druhy dopravy a ekologickú záťaž, problematiku dopravy a globalizácie/, navrhnúť tvorivé riešenia problematiky vzťahov priemyslu a životného prostredia /porovnávať priemyselnú revolúciu a demografický vývoj, vplyv priemyslu na prostredie, spracované materiály a ich pôsobenie, vplyv právnych a ekonomických nástrojov na vzťahy priemyslu k ochrane životného prostredia, priemysel a udržateľný rozvoj spoločnosti/, na modelových situáciách riešiť otázku odpadov a hospodárenia s odpadmi /analyzovať dopad odpadov na prírodu, princípy a spôsoby hospodárenia s odpadmi, druhotné suroviny/, získať základný náhľad na ochranu prírody a kultúrnych pamiatok /objavovať súvislosti medzi významom ochrany prírody  a ochranou kultúrnych pamiatok, spoznávať problematiku právneho riešenia u nás, v EU a vo svete, objavovať príklady z okolia, formulovať zásady
• predbežných opatrení, ochrany prírody pri masových športových podujatiach/, objavovať zmeny v krajine /rozlišovať krajinu v minulosti a dnes, vplyv ľudských aktivít v minulosti a dnes, ich reflexie a perspektívy/, hľadať dlhodobé programy zamerané na rast ekologického vedomia verejnosti, navrhovať aktivity na Deň životného prostredia OSN, Deň Zeme...
• Vzťah človeka k prostrediu – prispievať k utváraniu mesta/obce /mapovať prírodné zdroje, ich pôvod, spôsoby využívania a riešenia odpadového hospodárstva, prírodu a kultúru obce a jej ochrany, zabezpečovanie ochrany životného prostredia v meste, obci – z pohľadu inštitúcií, neziskových organizácií, občanov/, na modelových situáciách analyzovať životný štýl /spotrebu vecí, energií, produkciu odpadov, spôsobov správania a vplyvov na životné prostredie/, osvojiť si základný náhľad na aktuálny /lokálny/ ekologický problém /mapovať príklady problému, ich príčiny, dôsledky, súvislosti, možnosti a spôsoby riešenia, hodnotenia, vlastný názor, ich komplexné a synergické pôsobenie, možnosti a spôsoby ochrany zdravia/, vnímať nerovnomernosť života na Zemi /rozdielne podmienky prostredia a rozdielny vývoj na Zemi, príčiny a dôsledky zvyšovania rozdielov globalizácie a princípov udržateľnosti rozvoja, príklady ich uplatňovania vo svete a u nás/.

 

Mediálna výchova

       Prierezová téma Mediálna výchova v základnom vzdelávaní ponúka elementárne poznatky a zručnosti týkajúce sa mediálnej komunikácie a práce s médiami. Médiá a komunikácia predstavujú veľmi významný zdroj skúseností, zážitkov a poznatkov pre stále väčší okruh príjemcov. Pre uplatnenie jednotlivca v spoločnosti je potrebné spracovať, vyhodnotiť a využiť podnety, ktoré prichádzajú z okolitého sveta, čo si vyžaduje stále väčšiu schopnosť spracovať, vyhodnotiť a využiť podnety prichádzajúce z médií. Médiá sa stávajú dôležitým socializačným faktorom, majú výrazný vplyv na správanie jedinca a spoločnosti, na utváranie životného štýlu a na kvalitu života vôbec. Pritom informácie, ktoré sú médiami ponúkané, majú rôznorodý charakter, vyznačujú sa svojbytným vzťahom k prírodnej i sociálnej realite a sú vytvárané s rôznymi /nepriznanými a teda potencionálne manipulatívnymi/ zámermi. Správne vyhodnotenie týchto informácií /správ/ z hľadiska zámeru ich vzniku /informovať, presvedčiť, manipulovať, zabávať/ a z hľadiska ich vzťahu k realite /vecná správnosť, logická argumentačná skladba, hodnotová platnosť/ vyžaduje značnú prípravu.

Mediálna výchova má vybaviť žiaka základnou úrovňou mediálnej gramotnosti. Tá zahŕňa osvojenie si niektorých základných poznatkov o fungovaní a spoločenskej role súčasných médií /o ich histórii, štruktúre fungovania/, získavanie zručností podporujúcich poučených, aktívnych a nezávislých zapojení jednotlivca do mediálnej komunikácie. Predovšetkým ide o schopnosť analyzovať ponuky správ, posúdiť ich vierohodnosť a vyhodnotiť ich komunikačný zámer, poprípade ho asociovať s inými správami /informáciami/. Ďalej podporuje orientáciu v medializovaných obsahoch a schopnosť voľby zodpovedajúceho média ako prostriedku pre naplnenie najrôznejších potrieb – od získavania informácií cez vzdelávanie až po naplnenie voľného času.

Vzťah prierezovej témy k vzdelávacím oblastiam

Obsahový štandard

Okruhy receptívnych činností

·         Kritické čítanie a mediálny odkaz

·         Interpretácia vzťahu mediálneho odkazu a reality

·         Stavba mediálnej správy/odkazu

·         Vnímanie autora mediálnej správy

·         Fungovanie a vplyv médií v spoločnosti

 

Okruhy produktívnych činností

• Tvorba mediálneho odkazu
• Práca v realizačnom tíme

 

Vzťah prierezovej témy k vzdelávacím oblastiam

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Obsahový štandard

Okruhy receptívnych činností

·         Kritické čítanie a mediálny odkaz

·         Interpretácia vzťahu mediálneho odkazu a reality

·         Stavba mediálnej správy/odkazu

·         Vnímanie autora mediálnej správy

·         Fungovanie a vplyv médií v spoločnosti

 

Okruhy produktívnych činností

• Tvorba mediálneho odkazu
• Práca v realizačnom tíme

Prínos prierezovej oblasti k rozvoju osobnosti žiaka

Výkonový štandard

V oblasti vedomostí, zručností a schopností:

žiak sa učí

• osvojovať si schopnosti úspešne a samostatne sa zapojiť do mediálnej komunikácie
• rozvíjať schopnosť analytického prístupu k mediálnym obsahom a kritického odstupu od nich
• využívať potenciál médií ako zdrojov informácií, kvalitnej zábavy i naplnenia voľného času
• pochopiť ciele a stratégie vybraných mediálnych obsahov
• osvojovať si základné princípy vzniku významných mediálnych obsahov /zvlášť spravodajských/
• získať predstavy o role médií v kľúčových spoločenských situáciách a v demokratickej spoločnosti vôbec /vrátane právneho kontextu/
• vytvárať predstavu o úlohe médií v každodennom živote v regióne /v lokalite/
• viesť k rozoznávaniu platnosti a významu argumentov vo verejnej komunikácií
• rozvíjať komunikačnú schopnosť, zvlášť pri verejnom vystupovaní a štylizácii písaného a hovoreného textu
• využívať vlastné schopnosti v tímovej práci i v redakčnom kolektíve
• prispôsobiť vlastnú činnosť potrebám a cieľom tímu

 

V oblasti postojov a hodnôt:

žiak sa učí

• rozvíjať citlivosť voči stereotypom v obsahu médií i spôsobom spracovania mediálnych správ
• viesť k uvedomovaniu si hodnoty vlastného života /zvlášť voľného času/ a zodpovednosti za jeho naplnenie
• rozvíjať citlivosť voči predsudkom a zjednodušujúcim súdom o spoločnosti /zvlášť o menšinách/, o jednotlivcovi
• uvedomiť si možnosti slobodného vyjadrenia vlastných postojov a zodpovednosti za spôsob jeho formovania a prezentácie

Tematické okruhy prierezovej témy

            Mediálna výchova na úrovni základného vzdelávania obsahuje základné poznatky a zručnosti týkajúce sa médií a mediálnej komunikácie. Tematické okruhy mediálnej výchovy sa členia na tematické okruhy receptívnych činností a tematické okruhy produktívnych činností. Uvedené témy sa uskutočňujú prakticky prostredníctvom hier, cvičení, modelových situácií a diskusií.

 

Ciele tematických okruhov receptívnych činností:

• Kritické čítanie a vnímanie mediálnych správ – pestovať kritický prístup ku spravodajstvu a reklame, rozlišovať zábavné /bulvárne/ prvky v oznamovaní od informatívnych a spoločensky významných prvkov, hodnotiť prvky v oznamovaní /výber slov a záberov/, hľadať rozdiely medzi informatívnym, zábavným a reklamným oznámením, chápať podstatu mediálnej správy, objasňovať ciele a pravidlá mediálnej správy, identifikovať základné orientačné prvky v texte
• Interpretácia vzťahu mediálnej správy a reality – rozlišovať typy správ a ich funkcie, formulovať rozdiely medzi reklamou a správou a medzi „faktickými“
  a „fiktívnymi“ obsahmi, pozorovať hlavné rysy reprezentatívnosti /rozlišovať realitu od médiami zapracovaných stereotypov ako reprezentantov reality/, pochopiť vzťah medzi mediálnou správou a sociálnou skúsenosťou /rozlíšiť správu potvrdzujúcu predsudky a predstavy od správ vychádzajúcich zo znalosti problematiky a nezaujatého postoja/, identifikovať spoločensky významné hodnoty v texte, prvky

            signalizujúce hodnoty, o ktorú sa správa opiera, identifikovať medializovanú správu,

            opakované užívanie prostriedkov /v spravodajstve, reklame i zábave/

• Stavba mediálnej správy – na príkladoch spoznať pravidelnosť v usporiadaní medializovaných správ, zvlášť v spravodajstve /spravodajstvo ako rozprávanie, zostavovanie príspevkov podľa kritérií/, pochopiť princípy zostavovania spravodajstva a ich identifikáciu, pozitívne princípy,  prítomnosť/, poznať príklady stavby a usporiadania správ /porovnávanie titulných strán rôznych denníkov/ a ďalších mediálnych správ /napríklad sklad a výber správy v časopisoch pre dospievajúcich/
• Vnímanie autora mediálnych správ – identifikovať postoje a názory autora v mediálnej správe, výrazové prostriedky a ich uplatnenie pre vyjadrenie či zastrešenie názoru,  postoje pre zámernú manipuláciu, prvky signalizujúce explicitné či implicitné vyjadrenie hodnotenia, výber a kombináciu slov, obrazov a zvukov z hľadiska zámeru a hodnotového významu
• Fungovanie a vplyv médií v spoločnosti – mať základný náhľad na organizáciu a postavenie médií v spoločnosti, poznať faktory ovplyvňujúce médiá, interpretovať vplyvy pôsobenia na ich správanie, pochopiť spôsoby financovania médií a ich dopady, analyzovať vplyv médií na každodenný život, spoločnosť, politický život a kultúru z hľadiska súčasnej a historickej perspektívy, analyzovať rolu médií v každodennom živote jednotlivca, vplyv médií na usporiadanie dňa, na rebríček konverzačných tém, na postoje a správanie, rozlišovať rolu médií v politickom živote /predvolebnú kampaň a jej význam/, analyzovať vplyv médií na kultúru /úloha filmu a televízie v živote jednotlivca, rodiny, spoločnosti/, pochopiť rolu médií v politických zmenách.

Ciele tematických okruhov produktívnych činností:

• Tvorba mediálnej správy – rozlišovať uplatnenie a výber výrazových prostriedkov a ich kombinácie pre tvorbu vecne správnych a komunikačne /spoločensky  i situačne/ vhodných správ, analyzovať  tvorbu mediálnej správy pre školský časopis, rozhlas, televíziu či internetové médium, technologické možnosti a ich ohrozenia
• Práca v realizačnom tíme – podieľať sa na tvorbe školského časopisu, rozhlasu, televízie či internetového média, osvojovať si kritériá utvárania tímu, stanoviť si ciele, časový harmonogram a delegovať úlohy a zodpovednosť, pochopiť faktory ovplyvňujúce prácu v tíme, spravodlivosť mediálnej produkcie

 

Regionálna výchova a tradičná ľudová kultúra

 

       Cieľom zaradenia prierezovej témy do vyučovania je vytvárať u žiakov predpoklady na pestovanie a rozvíjanie citu ku krásam svojho regiónu, prírody, staviteľstva, ľudového umenia a spoznávanie kultúrneho dedičstva našich predkov.

Edukačná činnosť je zameraná na to, aby žiaci v rámci regionálnej  výchovy poznali históriu a kultúru vlastnej obce, na funkčné využívanie historických regionálnych ukážok:  môj rodný kraj- kraj, kde žijem; škola a jej okolie; moja trieda; obec, v ktorej žijem; čo sa mi v našom kraji najviac páči; čím sa pýši naša obec (príbehy o rodákoch, pamätné miesta, sochy a i.), história, (osídlenie), povesti, piesne, šport a kultúra, osobnosti, ale aj súčasnosť vo všetkých smeroch napr. ekonomika; jej flóru a faunu- význam ochrany prírody, lesa, vody, živočíchov- objavujeme Slovensko- objavovanie a spoznávanie prírodných krás a zaujímavosti Slovenska; povesťami opradené pohoria- cestujeme po Slovensku- oboznámenie sa s časťami Slovenska formou výletu; povesti y veľkých a starých miest Slovenska; zvyky a tradície; ľudia v mojom okolí (aj o úcte k starším obyvateľom); pripomíname si našich predkov- vychádzať z rodinného prostredia t. j. téma- RODINA- rodostrom rodiny, tradičné jedlá; stretnutia s pamätníkmi ( starými rodičmi, známymi) na besedy;  rozhovory zo žiakmi o minulosti ich regiónu a pod. Vedieť sa orientovať turisticky a historicky atraktívnych miestach Slovenska.

Základom našej  kultúrnej identity, ako aj zdrojom historického vedomia, patriotizmu a vzdelanosti, poznávania kultúrnej rozmanitosti, je tradičná ľudová kultúra- kultúra, ktorú vytvorili, ktorou žili a dodnes žijú najširšie vrstvy obyvateľstva- využitie danosti regiónu, návšteva ľudového majstra, dielne, výstavy- spoznávanie tradičných ľudových remesiel, ľudovoumeleckých výrobkov regiónu, tradičné jedlá, vlastná tvorba (remeslá), spoznávanie staviteľských pamiatok v regióne, obci, poznatky využiť v zobrazovaní vo výtvarnej výchove; tvorba zbierky ľudovej hudobnej kultúry, jej prezentácia ( piesne, zvyky regiónu, vlastná tvorba- spevník regiónu); poznávanie vyčítaniek, hádaniek, básní, ľudovej piesne, tanec ľudové kroje (hudobný, pohybový, výtvarný prejav), príslovie, porekadiel, pranostík, bájok, rozprávok: ľudových, autorských, povestí a pod.- skúmanie vlastnej kultúry, skúmať a objavovať vlastnú kultúru a spoznávať iné kultúry  v oblasti ľudových tradícií.

 

Tematické celky:  Môj rodný kraj, Objavujeme Slovensko,  Tradičná ľudová kultúra

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Dopravná výchova

         Dopravná výchova je povinnou súčasťou výchovy a vzdelávania žiakov základných škôl. Úlohou dopravnej výchovy v školách je postupne pripraviť deti na samostatný pohyb v cestnej premávke - ako chodcov alebo cyklistov - pričom je potrebné mať na zreteli aj aspekt výchovy budúcich vodičov motorových vozidiel. Realizácia učebnej činnosti sa uskutočňuje v objekte školy, na detských dopravnom  ihrisku alebo v bezpečných priestoroch v okolí školy.

Ciele dopravnej výchovy na základnej škole sú zamerané na všetky tri oblasti osobnosti žiaka, na oblasť kognitívnu, afektívnu a psychomotorickú, ktoré je potrebné proporcionálne rozvíjať. Ciele sú zostavené v zmysle týchto kritérií :

- pochopiť funkcie dopravy ako riadeného systému vymedzeného všeobecne záväznými

  právnymi predpismi,

- formovať mravné vedomie a správanie sa v zmysle morálnej a právnej zodpovednosti pri

   chôdzi a jazde v cestnej premávke,

- osvojiť si zásady bezpečného správania sa v cestnej premávke podľa všeobecne

   záväzných právnych predpisov, ako chodec, cyklista, cestujúci (spolujazdec),

- naučiť deti pozorovať svoje okolie, vyhodnocovať situáciu z hľadiska bezpečnosti a

   aplikovať návyky bezpečného správania sa v cestnej premávke v praktickom živote,

- zvládnuť techniku chôdze a jazdy na bicykli,

- zvládnuť základné taktické prvky chôdze a jazdy v cestnej premávke,

- pochopiť význam technického stavu a údržby vozidiel pre bezpečnú jazdu v cestnej premávke a   prakticky zvládnuť základné úlohy údržby bicykla,

-  uvedomiť si význam technických podmienok dopravy a zariadení ovplyvňujúcich

   bezpečnosť cestnej premávky.

 

Ochrana života a zdravia

 Didaktické hry

Riešenia mimoriadnych situácií – poznať svoju obec, oboznámiť sa s pojmom evakuácia, postupom opustenia školy, evakuačnými zariadeniami, odsunom ohrozených osôb zo zasiahnutého územia, vymenovať druhy varovných signálov  a činnosť žiakov po zaznení týchto signálov,   spoznávať a vymenovať horľaviny a ich následky. Pri  vyhlásení simulovaného poplachu  vedieť disciplinovane, urýchlene opustiť  budovu školy cez únikový východ

Pohyb a pobyt v prírode a jej ochrana, orientácia v mieste školy a jej okolí

 určovanie svetových strán podľa slnka, vedieť vymenovať  významné budovy a ich účel (zdrav. stredisko, lekáreň, pošta, telefón, železničná a autobusová  stanica, miestny úrad)

 historické objekty našej obce – pamätné miesta, pamätníky,  zamerať  sa na poznávanie zelene v okolí obce,  vedieť sa správať  k osamelým zvieratám.

Zdravotná j príprava -  vedieť vymenovať vybavenie domácej lekárničky a jej využitie pri poskytnutí prvej pomoci, vedieť ošetriť odreniny prstov, rúk, nôh a hlavy, zásady privolania pomoci k ranenému a význam symbolu Červeného kríža.

 

Zaradenie prierezovej témy ochrana života a zdravia v predmetoch:

Vo vyučovacích i mimovyučovacích aktivitách Školy podporujúcej zdravie.

 

Zaradenie prierezovej témy ochrana života a zdravia:

 

 

Tvorba projektu a prezentačné zručnosti

      Prierezová téma rozvíja u žiakov kompetencie tak, aby vedeli - komunikovať, argumentovať, používať informácie a pracovať s nimi, riešiť problémy, spolupracovať v skupine, prezentovať sám seba, ale aj prácu v skupine. Ciele aj obsah prierezovej témy je súčasťou viacerých predmetov.

     Hlavným cieľom je, aby sa žiaci prostredníctvom vlastnej organizácie práce naučili riadiť seba, tím, vypracovať si harmonogram svojich prác, získavať potrebné informácie, spracovať ich, vedeli si hľadať aj problémy, ktoré treba riešiť, správne ich pomenovať, utvoriť hypotézu, overiť ju a podobne. Naučia sa prezentovať svoju prácu písomne aj verbálne s použitím informačných a komunikačných technológií. Výsledkom vzdelávania bude, že žiak vhodným spôsobom dokáže zareagovať v rôznych kontextových situáciách, nadviazať kontakt, zostaviť základné písomnosti osobnej agendy, pozná ich funkciu, formálnu úpravu a vie ju aplikovať, využiť nástroje IKT, identifikovať a popísať problém, podstatu javu, získať rôzne typy informácií, zhromažďovať, triediť a selektovať ich, kultivovane prezentovať svoje produkty, názory, vytvoriť plán prezentácie, naplánovať a realizovať základný výskum, určiť svoje silné stránky a vie ich využiť pri vhodnom výbere témy, vie aplikovať vhodnú formálnu štruktúru na prezentáciu výsledkov svojho výskumu.

 Školský klub

      Činnosť školského klubu ako prvku záujmového vzdelávania je prepojená vo veľkej miere s prácou žiakov pri vyučovaní. Vychovávateľky ŠKD poznajú ciele školského vzdelávacieho programu a aktívne sa v rámci jednotlivých oddelení zapájajú do jeho naplňovania. Výchovné a vzdelávacie ciele, organizácia práce, obsah činnosti školskej družiny, jej materiálne a personálne podmienky a ďalšie informácie sú podrobnejšie rozpracované v školskom vzdelávacom programe školského klubu..

Záujmové krúžky

     Škola ponúka ako doplnkovú činnosť voľno-časových aktivít pre žiakov v rámci vzdelávacích poukazov činnosť krúžkov s pestrým zameraním . Krúžky sú organizované vždy v popoludní počas pracovných dní a celodenné turistické výlety v sobotu.

Škola v prírode

  Škola organizuje každoročne pre žiakov 1.stupňa školu v prírode. Školy v prírode sa môžu zúčastniť všetci žiaci 1. – 4.ročníka aj viac rokov za sebou t. j. v 1., 2., 3. a aj vo 4.ročníku.

 

  III. Vnútorný systém kontroly a hodnotenia

   1. Hodnotenie vzdelávacích výsledkov žiakov

     Pri hodnotení a klasifikácii výsledkov žiakov budeme vychádzať z Metodických pokynov č.22/2011 na hodnotenie a klasifikáciu žiakov. V 1. - 4.ročníku sa klasifikujeme všetky premety okrem etickej výchovy.

       Predmetom hodnotenia vo výchovno – vzdelávacom procese sú najmä učebné výsledky žiakov, ktoré dosiahli vo vyučovacích predmetoch v súlade s požiadavkami vymedzenými v učebných osnovách, schopnosti používať osvojené vedomosti, zručnosti a návyky, ako aj usilovnosť, osobnostný rast, rešpektovanie práv iných osôb, ochota spolupracovať a správanie žiakov podľa vnútorného poriadku školy. Na hodnotenie a klasifikáciu získavame podklady hlavne týmito metódami, formami a prostriedkami:

 

-          pozorovaním žiaka

-          sledovaním výkonu žiaka

-          pripravenosťou žiaka na vyučovanie

-          rôznymi druhmi skúšok /písomné, ústne, praktické, pohybové a didaktické testy/

-          analýzou výsledkov činností žiaka

-          konzultáciami

-          rozhovormi so žiakom, aj s rodičom

-          povinnými písomnými prácami

Systém hodnotenia žiakov je prílohou k ŠkVP.

Vnútorný systém kontroly a hodnotenia zamestnancov

      Vnútorný systém kontroly v personálnej oblasti predchádza hodnoteniu zamestnancov. Hodnotenie zamestnancov predstavuje racionálne a systematické porovnávanie požiadaviek jednotlivých pracovných činností a spôsobilostí zamestnancov s tým, či dokážu úspešne vykonávať zverené úlohy.

Úlohou vedúceho zamestnanca – vedúceho MZ, PK, zástupkyne riaditeľky školy pre základnú školu, zástupkyne riaditeľky školy pre materskú školu a riaditeľky školy je posúdenie pracovného výkonu zamestnancov a rozpoznanie ich pozitívnych a negatívnych stránok, spolurozhodovanie o spôsobe odmeňovania a motivovania zamestnancov, zlepšovanie vzájomných vzťahov medzi riadiacim zamestnancom a jeho podriadenými spolupracovníkmi a zamestnancami v pracovnom tíme navzájom, osobný vzťah zamestnanca k práci, stotožnenie sa zamestnanca s cieľmi školy. Ďalej slúži na vytvorenie predpokladov pre plánovanie potrieb zamestnancov, prípadne odhalenie dôvodov pre prepúšťanie nevhodných zamestnancov, identifikovanie potrieb ďalšieho vzdelávania a rozvoja zamestnancov, napomáhanie plánovaniu a realizácii ich pracovnej kariéry, odhaľovanie pracovných rezerv a odhaľovanie ciest ako a kedy zvyšovať výkonnosť.

Oblasti hodnotenia učiteľov:

plnenie pracovných povinností a úloh, plnenie cieľov školy, vedenie pedagogickej agendy, vedenie a práca so žiakmi (kvantita, kvalita práce, produktivita práce, dosiahnuté výsledky so žiakmi, plnenie termínov)

fungovanie v pracovnom tíme, pracovné a spoločenské správanie (interpersonálne vzťahy, spolupráca, komunikácia, flexibilita, ochota, schopnosť rozhodovať, schopnosť viesť spolupracovníkov, spolupráca s rodičmi žiakov)

úsilie učiteľa venované osobnému rozvoju (vzdelávanie, rozvoj vedomostí a zručností, schopností).

Hodnotenie zamestnanca v našej škole prebieha v dvoch rovinách:

 Neformálne hodnotenie – je zamerané na priebežné hodnotenie nadriadeným v priebehu výkonu práce. Má príležitostnú povahu, je skôr determinované situáciou daného momentu, pocitom hodnotiaceho. Ide o súčasť každodenného vzťahu medzi nadriadeným a podriadeným, súčasť priebežnej kontroly plnenia pracovných úloh a pracovného správania. Vykonáva ho každý vedúci zamestnanec školy – zástupkyňa riaditeľky školy bez ohľadu na vzťah priamej nadradenosti voči zamestnancovi a riaditeľka školy. Ide o dennú kontrolu nástupu na pracovisko a odchodu z pracoviska, nástupu na vyučovaciu hodinu a ukončenie vyučovacej hodiny, nástupu na dozor a vykonávanie dozoru, správanie k žiakom, rodičom, kolegom, úprava zovňajšku učiteľa, dodržiavanie pracovného poriadku, zásad BOZP.

Formálne hodnotenie – je racionálnejšie a periodické, vykonáva sa v pravidelnom intervale. Vytvárajú sa z neho dokumenty, ktoré sa zaraďujú do osobných materiálov zamestnanca – slúžia ako podklady pre ďalšiu personálnu činnosť. Jeho výhody sú v lepšom poznávaní a hodnotí zamestnancov komplexnejšie podľa znalostí, zručností, kvalít lepšie rozpoznáva, oceňuje, rozvíja silné stránky zamestnanca lepšie rozpoznáva slabé stránky zamestnanca a umožňuje ich efektívnejšie odstraňovanie umožňuje lepšie rozpoznať potrebu vzdelávania a rozvojový potenciál zamestnanca, jeho vhodnosti pre vykonávanie náročnejšej práce sústavnejšie orientuje pozornosť na výkon zisťuje osobný vzťah zamestnanca k práci, škole ako pracovisku, k cieľom školy, ku žiakom, kolegom, rodičom, k nadriadeným prispieva k zvyšovaniu pracovnej morálky na pracovisku. Patrí sem sledovanie výsledkov žiakov, ktorých učiteľ vyučuje – ich prospech, zapájanie žiakov do súťaží, do projektov, tvorba projektov pre žiakov, zapájanie do ďalšieho vzdelávania, tvorba učebných pomôcok, zapájanie do mimoškolskej činností, vzájomné hodnotenie učiteľov, hodnotenie učiteľov žiakmi i rodičmi. Neoddeliteľnou súčasťou je hodnotenie vedenia pedagogickej dokumentácie – triedna kniha, triedny výkaz, plán práce triedneho učiteľa, triedne portfólio, zápisnice z rodičovských združení...), aktívna účasť na poradách, zasadnutiach MZ a PK, podieľanie sa na tvorbe a realizácií školského výchovného programu, šírenie dobrého mena – zvyšovanie morálneho kreditu školy.

Dôležitou súčasťou je hospitačná činnosť nadriadeného zamestnanca na vyučovaní a písomný záznam z hospitácie s odporúčaniami a opatreniami na skvalitnenie práce učiteľa.

Hodnotený zamestnanec dostáva spätné informácie o svojom výkone očami nadriadeného zamestnanca. Tieto informácie sú podkladom pre ďalšie zlepšenie vykonávania prác, odstránenie nedostatkov a chýb. Súčasne mu hodnotenie pomáha pre stanovenie úloh na budúce obdobie a vytvára pre ich plnenie primerané podmienky.       Zameranie kontrolnej činnosti vedenia školy vychádza s jej hlavného poslania k nadriadeným orgánom a verejnosti, sleduje podmienky a priebeh ako i úroveň a efektívnosť výchovy a vzdelávania vzhľadom k platným právnym predpisom a záväzným pedagogickým dokumentom na úrovni ZŠ.

Pri hodnotení postupujeme podľa daných kritérií:

-          pripravenosť učiteľa na vyučovaciu hodinu

-          skladba vyučovacej hodiny, učebné pomôcky

-          spôsob hodnotenia, vedomostná úroveň, komunikatívnosť

-          práca žiakov, zapájanie sa do vyučovacieho procesu, samostatnosť

-          tvorivosť žiakov

-          spôsob výkladu učiva

-          plnenie učebných osnov

-          zhodnotenie vyučovacej hodiny, vzťah učiteľ – žiak

-          náročnosť učiva, primeranosť veku, preťažovanie žiakov

-          dodržiavanie Detských práv

-          vyplňovanie pedagogickej dokumentácie

-          spolupráca s vedením školy, s ostatnými vyučujúcimi a rodičmi pri riešení problémov žiakov

-          stmeľovanie žiackeho kolektívu

Podklady na hodnotenie získavame na základe:

-          hospitačnej činnosti

-          rozhovoru

-          výsledku žiakov, ktorých učiteľ vyučuje

-          hodnotenia výsledkov pedagogických zamestnancov v oblasti ďalšieho vzdelávania

-          tvorby učebných pomôcok

-          mimoškolskej činnosti

-          plnenia tematických úloh

-          vzájomného hodnotenia učiteľov

 

3. Hodnotenie školy

        Vlastné hodnotenie školy je zamerané na ciele, ktoré si škola stanovila:

 a)  v školskom vzdelávacom programe

 b)  v koncepčnom zámere rozvoja školy:

 

-          pokračovať v skvalitňovaní výchovno-vzdelávacieho procesu

-          zabezpečiť zvyšovanie kvalifikácie, špecializácie učiteľov a potrebu ďalšieho vzdelávania        

-          sústavne prehlbovať, zdokonaľovať a rozširovať odborné a pedagogické spôsobilosti      

-          pedagogických zamestnancov v súlade s najnovšími progresívnymi vedeckými poznatkami,   

-          spoločenskými potrebami a požiadavkami pedagogickej a odbornej praxe, zabezpečovať

        kariérny rast pedagogických zamestnancov

-           viesť žiakov k  samovzdelávaniu a celoživotnému vzdelávaniu

-           optimalizovať výchovno-vzdelávací proces v súlade s požiadavkami doby

 Zásady, ktorými by sa mal riadiť žiak:

a/ zásada motivácie a plánovanie

b/ zásada funkcionálnosti miesta a prostriedkov učenia sa

c/ zásada hygieny a relaxu

d/ zásada systematickosti a dodržiavania stanovených úloh

e/ zásada zodpovednosti a sebadisciplíny

f/ zásada vytrvalosti a sebadôvery

g/ zásada ekonomickosti a produktivity

h/ zásady aktívnosti a samostatnosti

i/zásada všestrannosti a trvácnosti

j/ zásada spolupráce

k/ zásada sebakontroly a sebahodnotenia

l/ zásada racionalizácie

     zabezpečiť osvojovanie základov vied, formovať u žiakov návyky využívať získané poznatky    

-           v praxi

-          uplatňovať účelné metódy vyučovania, problémové vyučovanie, rozvíjať aktivitu,       

           samostatnosť a tvorivosť žiakov

-          osobitnú pozornosť venovať praktickým a laboratórnym cvičeniam, rozvíjať experimentovanie,  

-           prácu s mimoučebnicovými prameňmi

-          osobitnú pozornosť venovať kvalite vyučovania predmetu slovenský jazyk a literatúra, 

-          uplatňovať naďalej komunikatívno-poznávací princíp, rozvoj slovnej zásoby, tvorivosti žiakov    

-          a odstraňovať nedostatky v pravopise, dbať na grafický prejav žiakov

-          zamedzovať preťažovanie žiakov   

-          osobitnú pozornosť venovať zaostávajúcim žiakom

-          realizovať ochranu prírody

-          venovať zvýšenú pozornosť boju proti kriminalite,

-          žiakov s príznakmi špecifických porúch učenia odporučiť na pedagogicko-psychologické   

-           vyšetrenie

-          spolupracovať so špeciálnym pedagógom

-          rešpektovať oprávnené požiadavky rodičov v činnosti školy a informovať ich o ich právach  

-          v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, akceptovať ich činnosť v súlade so   

-           Stanovami Slovenskej rady rodičovských združení

-          odstraňovať prejavy rasizmu medzi žiakmi s dôrazom na rómsku mládež

-          posilňovať zdravie detí uskutočňovaním škôl v prírode

-          plniť úlohy vyplývajúce z programu elektronizácie v rezorte školstva

-          zabezpečovať organizovanie voľného času detí v záujmových krúžkoch

-          priebežne monitorovať zmeny v správaní žiakov a v prípade oprávneného podozrenia zo zanedbávania, fyzického alebo psychického týrania, šikanovania, užívania drog bezodkladne

-        riešiť zabezpečiť vyššiu účinnosť foriem a metód preventívneho výchovného pôsobenia proti negatívnym javom v správaní žiakov, viesť žiakov k poznaniu a rešpektovaniu právnych noriem situáciu s kompetentnými orgánmi

    - podieľať sa na realizácii úloh Národného programu boja proti drogám, proklamovať podľa školského poriadku zákaz nosenia, prechovávania a užívania nelegálnych drog, porušenie zákazu riešiť ako hrubé porušenie disciplíny

-          zabezpečiť uplatňovanie zákona o ochrane nefajčiarov v školských priestoroch

-          pokračovať v rozvoji projektu Školy podporujúce zdravie

-    zvýšenú pozornosť venovať talentovaným žiakom pri organizovaní olympiád, súťaží v odborných vedomostiach a zručnostiach

-         zameriavať  sa na výchovu v duchu humanizmu a na vzdelávanie v oblasti ľudských práv a predchádzania všetkých foriem diskriminácie, xenofóbie, intolerancie a rasizmu

-         plniť úlohy environmentálnej výchovy

-          venovať pozornosť upevňovaniu fyzického a duševného zdravia, telesnému a pohybovému rozvoju žiakov

-                              využívať hospitačnú činnosť na skvalitnenie metodickej a pedagogickej práce učiteľov

-          podporovať  ďalšie vzdelávanie pedagogických zamestnancov, kariérny rast

-          dodržiavať a implementovať platnú školskú legislatívu

-   posilniť funkčnosť metodických orgánov a predmetových komisií v oblasti efektivity vyučovacieho procesua zvyšovania jeho kvality

-          pokračovať v periodickom vydávaní školského časopisu

-          zabezpečovať školenia pre hospodárku a mzdovú zamestnankyňu školy

-    spolupracovať so školami v meste, MŠ, mestskou knižnicou, Centrom voľného času a inými          organizáciami v meste

-          zabezpečiť zvýšený záujem rodičov o plnenie povinnej školskej dochádzky v našej škole

-          rozšíriť a zdokonaľovať  tvorbu projektov na regionálnej, národnej a medzinárodnej úrovni

-          dopĺňať  počítače v odborných učebniach informatiky na počet detí v triedach

-    prevádzať revízie plynových zariadení, elektrických rozvodov a odbornú prehliadku prenosných       elektrických zariadení, výťahov, komínov, bleskozvodov, hasiacich prístrojov a hydrantov, telocvičných zariadení

-         vytvárať optimálne vonkajšie prostredie školy výsadbou okrasných drevín

-                            oblasti v ktorých škola dosahuje dobré výsledky:

-          profesionalita  a stabilita pedagogického zboru

-          dobrá sociálna klíma v kolektíve zamestnancov

-          vypracovaný strategický program rozvoja školy, rozpracovanie cieľov výchovy a vzdelávania

-          realizácia projektov zameraných na zvyšovanie kvality vzdelávania

-          reprezentácia školy na súťažiach a olympiádach

-          nárast ponuky a realizácia mimoškolskej činnosti

-          zvyšovanie materiálno -  technického vybavenia školy

-          priestorové podmienky pre športové, kultúrne a spoločenské aktivity

-          kvalitná príprava žiakov na prijímacie pohovory na stredné školy

-          výborné podmienky na vzdelávanie žiakov z málo podnetného prostredia a žiakov s poruchami učenia

 

Inovovaný učebný plán

 

  

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

disponibilné hodiny                                                                       2             3             2            1

 

Povinne voliteľné predmety

 

    Povinne voliteľnými predmetmi na škole sú náboženská výchova a etická výchova.

Poznámky k učebnému plánu     

Jednotlivé učebné predmety sa vyučujú po jednotlivých vyučovacích hodinách pravidelne každý týždeň okrem :

 

    

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

     

 

Povinné predmety sú realizované v štandardných vyučovacích hodinách, ktoré trvajú 45 minút. Vyučovanie prebieha väčšinou v kmeňových triedach,  cudzie jazyky v jazykovom laboratóriu ,  vyučovanie predmetu telesná výchova je realizované v telocvični a vonkajšom športovom areály školy. Pre predmet informatika je žiakom k dispozícii počítačová učebňa.